Sme svedkami veľkonočnej hostiny. Ježiš ako otec, hlava rodiny učeníkov, berie do rúk chlieb, žehná, láme a rozdáva. Nie je to prvý raz, čo Ježiš láme chlieb. V mysli sa nám vynára obraz nasýtenia zástupov. A navzdory názvu „Posledná večera“ to nie je ani naposledy, čo Ježiš sýti tých, ktorí sú zhromaždení pri jeho stole. Stolovanie je prejavom dôvery. Tí pri stole ale Ježiša zradia. Najprv zrádza Judáš, potom Peter a dnes ja. I ja som ten, čo sedí pri Ježišovom stole. I ja som ten, kto prijíma Božiu milosť. I ja som účastný Pánovej večere. Žiaľ, i ja ho zrádzam včera i zajtra. I dnes.
V každom z nás zreje zrada. Klíči a rastie ako nádor. Ak neverím, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, tak ho zrádzam ako Judáš a spolčujem sa s tými, ktorí ho majú za nič. Keď mi hrozí, že mi na môj vzťah s Kristom prídu kolegovia či rodina, tak ho zapieram podobne ako Peter.
Pán Ježiš, vediac o nás všetko, vraví: „Ale po svojom vzkriesení vás predídem do Galiley.“ (v. 28) Pán Boh ráta s ľudskou neverou a odpovedá na ňu (tvrdohlavo) vlastnou vernosťou: „Vy mňa opustíte, ale ja vás neopustím.“
Ďakujem Pane, že výraz „za mnohých“ znamená „za všetkých“. I za mňa. Hospodine, spolieham sa na tvoju vernosť. Amen.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára