Milí bratia, drahé sestry. Dnešný text začína slovami o tom, že nemôžeme slúžiť Bohu i majetku zároveň. Je to známa vec. Snáď sa medzi nami nenájde ani jeden, kto by s týmto Ježišovým výrokom nesúhlasil. Majetku neslúžime. Veď toho napokon až tak veľa nemáme. Či azda môže i nemajetný človek slúžiť majetku? Môže. A deje sa to. I dnes. I medzi nami. Pán Ježiš rieši otázku: Komu slúžiš? O čo sa staráš? Čo je pre teba prioritou?
Pán Ježiš nás v prečítanom texte 5x vyzýva k tomu, aby sme nemali starosti. Čo znamená nemať starosti. To sloveso, jak v originále, tak i v češtine a slovenčine má dva významy. Ten prvý je: postarať sa o niečo – v zmysle: niečo zabezpečiť, zaobstarať - trebárs mäso na nedeľný vývar. Čosi zhromaždiť, urobiť zásoby. Ale má to i druhý význam. Znamená tiež: robiť si starosti – strachovať sa o niečo, báť sa o niečo. Múdri Boží mužovia, ktorí Bibliu študujú do posledného znaku sa vzácne zhodujú na tom, že Ježiš má na mysli práve tento druhý význam. Robiť si starosti – znepokojovať sa, mať neistotu o to či prežijem.
Nerobte si starosti. Nebojte sa. Pán Ježiš používa obraz vtákov na nebi. Každý si to dokáže predstaviť. Mne sa vynára spomienka, keď som ako chlapec naháňal holuby v parku. Vyzerali tak bezstarostne. Len si poletovali sem sa tam. Cupitali po chodníku a kŕmili sa chlebom, ktorý im hádzala stará pani, ktorá sedela na neďalekej lavičke. Je to veľmi milé spomienka. Vždy som ale rozmýšľal nad tým, akú majú tie holuby funkciu. Prečo tu sú? Prečo ich Pán Boh stvoril. Aký majú účel? Ešte stále neviem aká je odpoveď. A predsa Pán Ježiš používa takéhoto vtáčika, trebárs holuba, a to aby povedal čosi dôležité: Holub neseje, nežne, nezhromažďuje obilie do sýpok, a predsa náš nebeský Otec holuba živí. Máme azda aj my prestať sadiť? Máme prestať robiť zásoby? To by bolo nemúdre. Predstava, že vtáky sa o nič nestarajú je scestná. Nezlučuje s ornitologickými poznatkami, ktoré máme dnes k dispozícii. Bratia a sestry, Pán Ježiš poukazuje na čosi iné. Hovorí: Moji milí, vy máte pole, máte zrno, stodoly. Tento vtáčik, nič z toho nemá. Nemá žiadne istoty. A predsa sa nesťažuje, že by mal málo. Neprepadá panike, že má v stodole už len jedno vrece zrna. Skúsme si spomenúť, čo je pre nás tou istotou. Pre niekoho je to štangľa salámy v chladničke – istota, že mám čo jesť. Pre iného sú tou istotou úspory – pekne nazhromaždené kdesi v bezpečí - trebárs v banke, alebo v pozemkoch či budovách, ktoré vlastní. Alebo je to vaše auto, či chalupa. Proste istota, že mám. Bratia a sestry, máme množstvo výhod, množstvo istôt oproti tým vtáčikom, ktorí nemajú ani tú sejačku, ani kombajn, ani stodolu.
A Pán Ježiš ide ďalej: Ak tieto vtáky, ktorých účel vám nie je úplne jasný, stoja Pánu Bohu za námahu - aby ich stvoril, aby ich dennodenne živil, trebárs i rukami tej starej ženy v parku, o čo viac je mu vzácnejší človek? Ak sa Pán Boh s láskou stará o toho špinavého mestského holuba, o čo viac, o čo lepšie sa postará o mňa?
Pán Ježiš nás vyzýva, nerob si starosti o budúcnosť. Netráp sa ňou. Je to márne. Nevedie to k ničomu. A predsa nám je to tak strašne blízke. Sužovať sa, čo bude o rok? Zvlášť pálčivé je to teraz v cirkvi. Čo bude s našim zborom o 5 rokov, o 10 rokov. Čo bude s ČCE o 30 rokov. Sú to vážne otázky, ktorým máme venovať pozornosť. Určite. Ale nie do tej miery, aby nám obava o vlastné prežitie zastrela pohľad, a aby nám bránila v tom, čo je našim poslaním. Robiť si starosti je márne, nevedie to k ničomu.
Veď kto z nás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť? Úprimne verím, že to nie je výčitka! Je to upokojenie. Zaujímave, že lakeť, alebo piaď, je diaľková miera – nie časová. Ten počet lakťov, krokov, kilometrov, ktoré prejdeme nemáme vo vlastných rukách, teda nohách. Tú svoju životnú púť nemáme vo svojich rukách. A je to takto dobre. Pán Ježiš nám pripomína, že Pán Boh je ten, kto rozhoduje o počte mojich lakťov! Nie len mojich. Ale aj mojej rodiny. Mojich priateľov. Mojej cirkvi. A to je istota!
Ďalší obraz, ktorý Pán Ježiš používa sú pekné poľné kvietky. A tvorí to krásnu paralelu k vtáčikom. Nie len o živočíchy ale dokonca i o rastlinky sa Pán Boh stará. Zaujímavé je, že ani o toho holuba ani o trávu, ktorá rastie na lúke či v parku sa človek nijak zvlášť nestará. Ale Bohu záleží aj na tej trávičke, ktorá dnes vyrástla, zazelenala sa a zajtra tu nebude, lebo ju spáli slnko. Aspoň pri tej poľnej ľalii Pán Ježiš vysvetľuje na čo je vlastne dobrá – hodia ju do pece, aby bolo teplo. Narozdiel od toho holuba, z ľalie má človek aký-taký úžitok. Úprimne, s ohľadom na funkčnosť by bolo jedno – nezáležalo by na tom, či je ľalia pekný kvietok, alebo škaredý kus trávy. Ľalia nepotrebuje byť pekná nato, aby v peci dobre horela. A predsa je pozoruhodné, že Pán Boh venuje enormné úsilie na to, aby bola krásna; aby bola jedným z najkrajších kvietkov! Ani nadmieru bohatý Šalamún nemal také šaty, ako dáva Pán Boh tejto kvetinke. Až by sme mohli povedať, že ju oblieka v márnotratnej štedrosti. Či to ľalia potrebuje? Nepotrebuje. A predsa jej to Pán Boh dá.
To je i pre nás skvelá správa! Pán Boh dáva oveľa viac ako potrebujeme! O čo vzácnejší je človek než ľalia? Spomeňme ešte raz na Šalamúna. V prvej knihe kráľov, prosí Šalamún Hospodina o poslušné srdce a schopnosť rozoznávať medzi dobrým a zlým. A čo dostal od Hospodina? To všetko a omnoho viac! Hospodin mu dáva i to, o čo nežiadal – bohatstvo i slávu. Márnotratná štedrosť! To je istota.
Pán Ježiš svoje publikum nazýva malovernými. Tento termín je pravdepodobne Ježišov objav, nikde inde sa nevyskytuje. Pôsobí trochu urážlivo. Znamená to: Tak teda veríte, ale nejak málo?! Veď máte toľko skúseností! Toľko ste toho s Hospodinom, toľko ste toho so Mnou zažili. Toľko veci ste videli na vlastné oči. Toľko zmien v životoch ľudí okolo vás. Tak teda, veríte alebo nie? Keď veríte, prečo sa radšej spoliehate na ten svoj majetok? Slúžite mne, slúžite Bohu? Alebo slúžite mamonu? Nedá sa slúžiť dvom pánom naraz. To proste nejde. Majetku, mamonu slúžia pohania. Tí iné nevedia. Nemôžu inak. Komu by slúžili, keď Bohu neveria? Na koho by sa mali spoľahnúť, keď Boha neznajú? Nemôžu inak! Musia sa pachtiť za peniazmi, musia sa pachtiť za majetkom, za postavením. Veď nik iný im nepomôže! Keďže v Boha neveria, nemajú kto by im pomohol. Rodina? Tá rozvrátená? Možno. Priateľ? Možno. Zištne? Možno.
Kde hľadám istoty? Na koho, na čo sa spolieham? Na seba, na manželku, na rodičov, na majetok? To je tá základná otázka, ktorú Pán rieši týmto preslovom. Kto je tvoj pán? Je to pokrm, ktorý ťa sýti? Alebo Hospodin, kto ťa sýti? Sú to šaty, ktoré ťa robia človekom? Alebo Hospodin, kto ťa robí človekom. Pán vraví: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie, to ostatné bude pridané. Otázkou je: čo je v tvojom živote, v mojom živote – základom, prioritou? Čo je tým, čo bude pridané? Čo je základom a čo akousi nadstavbou, či bonusom. Čo je to potrebné a čo je nadštandard, čo je tým prídavkom. Čo je to „čosi naviac“ - tým, po čom sa tak ženieme?
Ďalší obraz, ktorý Pán Ježiš používa sú pekné poľné kvietky. A tvorí to krásnu paralelu k vtáčikom. Nie len o živočíchy ale dokonca i o rastlinky sa Pán Boh stará. Zaujímavé je, že ani o toho holuba ani o trávu, ktorá rastie na lúke či v parku sa človek nijak zvlášť nestará. Ale Bohu záleží aj na tej trávičke, ktorá dnes vyrástla, zazelenala sa a zajtra tu nebude, lebo ju spáli slnko. Aspoň pri tej poľnej ľalii Pán Ježiš vysvetľuje na čo je vlastne dobrá – hodia ju do pece, aby bolo teplo. Narozdiel od toho holuba, z ľalie má človek aký-taký úžitok. Úprimne, s ohľadom na funkčnosť by bolo jedno – nezáležalo by na tom, či je ľalia pekný kvietok, alebo škaredý kus trávy. Ľalia nepotrebuje byť pekná nato, aby v peci dobre horela. A predsa je pozoruhodné, že Pán Boh venuje enormné úsilie na to, aby bola krásna; aby bola jedným z najkrajších kvietkov! Ani nadmieru bohatý Šalamún nemal také šaty, ako dáva Pán Boh tejto kvetinke. Až by sme mohli povedať, že ju oblieka v márnotratnej štedrosti. Či to ľalia potrebuje? Nepotrebuje. A predsa jej to Pán Boh dá.
To je i pre nás skvelá správa! Pán Boh dáva oveľa viac ako potrebujeme! O čo vzácnejší je človek než ľalia? Spomeňme ešte raz na Šalamúna. V prvej knihe kráľov, prosí Šalamún Hospodina o poslušné srdce a schopnosť rozoznávať medzi dobrým a zlým. A čo dostal od Hospodina? To všetko a omnoho viac! Hospodin mu dáva i to, o čo nežiadal – bohatstvo i slávu. Márnotratná štedrosť! To je istota.
Pán Ježiš svoje publikum nazýva malovernými. Tento termín je pravdepodobne Ježišov objav, nikde inde sa nevyskytuje. Pôsobí trochu urážlivo. Znamená to: Tak teda veríte, ale nejak málo?! Veď máte toľko skúseností! Toľko ste toho s Hospodinom, toľko ste toho so Mnou zažili. Toľko veci ste videli na vlastné oči. Toľko zmien v životoch ľudí okolo vás. Tak teda, veríte alebo nie? Keď veríte, prečo sa radšej spoliehate na ten svoj majetok? Slúžite mne, slúžite Bohu? Alebo slúžite mamonu? Nedá sa slúžiť dvom pánom naraz. To proste nejde. Majetku, mamonu slúžia pohania. Tí iné nevedia. Nemôžu inak. Komu by slúžili, keď Bohu neveria? Na koho by sa mali spoľahnúť, keď Boha neznajú? Nemôžu inak! Musia sa pachtiť za peniazmi, musia sa pachtiť za majetkom, za postavením. Veď nik iný im nepomôže! Keďže v Boha neveria, nemajú kto by im pomohol. Rodina? Tá rozvrátená? Možno. Priateľ? Možno. Zištne? Možno.
Kde hľadám istoty? Na koho, na čo sa spolieham? Na seba, na manželku, na rodičov, na majetok? To je tá základná otázka, ktorú Pán rieši týmto preslovom. Kto je tvoj pán? Je to pokrm, ktorý ťa sýti? Alebo Hospodin, kto ťa sýti? Sú to šaty, ktoré ťa robia človekom? Alebo Hospodin, kto ťa robí človekom. Pán vraví: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie, to ostatné bude pridané. Otázkou je: čo je v tvojom živote, v mojom živote – základom, prioritou? Čo je tým, čo bude pridané? Čo je základom a čo akousi nadstavbou, či bonusom. Čo je to potrebné a čo je nadštandard, čo je tým prídavkom. Čo je to „čosi naviac“ - tým, po čom sa tak ženieme?
To, čo je podstatné. To Pán Boh dá. A to ostatné, ten prídavok k základu už nejak dopadne. O to sa nemáme starať. Boh vie, čo potrebujeme. Dá nám to. NIELEN v budúcnosti. NIELEN v tom posmrtnom živote. Ale i dnes. V jeho kráľovstve, ktoré môžeme žiť už dnes.
Bratia a sestry, skúsme si zrátať, čo od Pána Boha dostávame. Či je to málo? Hľadajme kráľovstvo. Ježiš je kráľ. Jeho hľadajme. On je istota! Tie pridané veci už nejako dopadnú. Amen.
Bratia a sestry, skúsme si zrátať, čo od Pána Boha dostávame. Či je to málo? Hľadajme kráľovstvo. Ježiš je kráľ. Jeho hľadajme. On je istota! Tie pridané veci už nejako dopadnú. Amen.
