Lk 14, 15-24
Milé sestry a drahí bratia, máme pred sebou dve hostiny. V prvom čítaní sme počuli príbeh o svadbe. Pozvaný človek si nevie nájsť správne miesto a hrozí mu, že svoje miesto bude musieť uvoľniť niekomu, kto je hostiteľovi vzácnejší. Vieme si to dobre predstaviť. Na svadbe je počet miest je obmedzený, väčšinou máte zasadací poriadok. Jednoducho nemôžete pozvať každého aj keby ste chceli. A ak sa stane, že sa tam niekto pozve sám, alebo že vzdialený príbuzný, ktorého vidíte prvý raz v živote si sadne na miesto vašej svokry, môžete sa dostať do trápnej situácie…
Nechajme svadbu svadbou. Pozrime sa bližšie na podobenstvo o veľkej večeri, kde je naopak miesta dostatok, pretože pozvaní neprišli.
„Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. V hodine večere poslal sluhu, aby povedal pozvaným: Poďte, lebo už je všetko hotové!“
„Anička, počujte, kde sú tí Novotní? Neviem, pani Katka, naozaj neviem. Hovorili, že prídu. Neviem, čo sa stalo. Počula som, že Paľko má nejaké problémy v práci. Chodí domov až neskoro v noci. Asi preto neprišli. Tak to hej! A čo Števo s deťmi? Tí tiež neprídu. Manželka je chorá. Angína alebo niečo také. Hm, tak nech to pekne vypotí a uzdraví sa. A neviete, čo je s Janom? Počula som, že si kúpil chalupu a trávi tam všetok svoj voľný čas. Tak to je škoda. Všetko je pripravené, toľko času tomu Zuzanka venovala. Máte pravdu, sestra. Určite ju to nepoteší. Toľko jedla! Toľko pitia! Kto to všetko poje? Veď tu skoro nikto nie je. Snáď to nevyhodíme? To by bola škoda.“
Určite ste už boli v situácii, keď ste boli v úlohe Irenky, či pána domu a organizovali ste veľkú oslavu. Tak si to predstavte. Snažíte sa, investujete čas a peniaze, chcete aby všetko bolo tip-top. Rozošlete pozvánky, ešte to pozvaným niekoľkokrát pripomeniete: „Áno, je to vtedy a vtedy. Len príď.“ A oni neprídu. Ako sa cítite? (Ste sklamaní? Hneváte sa?)
Pán domu, z Ježišovho príbehu, sa tiež hneval. „Vtedy sa rozhneval pán domu“. Áno, pre jeho hnev máme porozumenie. Aj my sa hneváme, keď naši priatelia neprídu, uprednostnia čosi iné. Keď nami ohrdnú… I my sa hneváme, keď naši bratia, naše sestry neprídu na zborovú akciu, biblickú hodinu, na bohoslužby. Možno spolu so mnou smutne prikývnete hlavou, že ste už počuli ako niektorý z farárov v kázni s hnevom pľuje na tých, ktorí v kostole či v modlitebni nie sú…
Áno, hnev nám je až nebezpečne blízky, ale to, čo nasledovalo ďalej si dokážeme len ťažko predstaviť. „ A povedal sluhovi: Vyjdi rýchlo na cesty a ulice mesta a priveď sem chudobných, mrzákov, slepých a chromých.“ Tu je jeden z hrotov dnešného textu, ktorý nás pichá pod rebro: Pán domu, totiž svoj hnev, pretaví v milosť.
Keď sa pozriete vôkol seba, uvidíte mnoho miest prázdnych. Cirkvi sa nie úplne darí. Mnohí cirkevníci nás opustili. Jedni na večnosť, iní už cirkevníkmi byť nechcú. Tento pohľad v nás budí beznádej. Ako to s nami bude? Veď tu nikto nie je! Budeme mať dosť peňazí? Uživíme sa? Prežijeme? Áno, tie otázky sú pálčivé. Dnešný text nás ale pozýva k tomu, aby sme zmenili svoj pohľad na prázdnu modlitebňu.
Pán Ježiš hovorí, že prázdne miesta na Pánovej hostine nezostanú prázdne. Výhovorky, ospravedlnenia a odmietnutia tých, ktorí boli pozvaní otvárajú miesto, dávajú šancu tým, ktorí pozvaní neboli! Koľko je prázdnych miest, bratia a sestry, toľkých ľudí sem môžeme pozvať. Prázdne sedadlá sú dôvodom na radosť: Ešte toľkí sa sem zmestia!
Pozrime sa v krátkosti na výhovorky, pardon, ospravedlnenia, ktoré Pán Ježiš v podobenstve spomína: Pole, voly, ženba. Ako vyplynulo z úvodného rozhovoru medzi zborovými sestrami Aničkou a pani Katkou - práca, chalupa i manželka – to všetko sú pochopiteľné ospravedlnenky. Pri bližšom skúmaní biblického textu si všimneme, že Pán Ježiš používa okolnosti, ktoré sú v Piatej knihe Mojžišovej v 20. kapitole spomenuté ako jediné dôvody, keď sa muž nemusí zúčastniť vojenskej služby: „Potom prehovoria k ľudu predstavení: Je tu niekto, kto si postavil nový dom a ešte ho neposvätil? Nech odíde a vráti sa domov, aby nepadol vo vojne a niekto iný by dom posvätil. Je tu niekto, kto vysadil vinicu a ešte nezobral prvú úrodu? Nech odíde a vráti sa domov, aby nepadol vo vojne a niekto iný by sa tešil z prvej úrody. Je tu niekto, kto sa zasnúbil so ženou a ešte si ju nevzal? Nech odíde a vráti sa domov, aby nepadol vo vojne a niekto iný by si ženu vzal.“ Všetky tri dôvody neúčasti sú legitímne = dotyčný sa nemá zúčastniť, aby nepadol vo vojne – aby prežil.
Avšak použiť tieto dôvody na veľkú večeru, na oslavu je akési zvláštne. Jednak, oslava nie je vojna. Účasť na nej nie je povinná. Práve naopak. Účasť na takejto večeri je výsadou! Môžu sa zúčastniť len pozvaní! A jednak sa ponúka otázka, či ide ale nejde o život? Z oslovenia Pán domu, kde zaznie Kyrios - Panovník, Hospodin, Kristus - je jasné, že to nie je hocaká hostina. A na rozdiel od vojny, kde neúčasť vo vojne znamená život – neúčasť na tejto hostine, večeri znamená smrť.
Neúčasť pozvaných na tejto hostine všetkým ostatným, ktorí doteraz pozvaní neboli, otvára možnosť aby prišli a hodovali s Pánom domu. Večera uzavretej VIP spoločnosti sa otvára pre všetkých. Veď miesta je dostatok. Prvý raz, keď pán poslal sluhu, pozvaní sa vyhovorili. Keď ho poslal druhý raz na cesty a ulice mesta – rozumej Jeruzalema – aby priviedol chudobných, mrzákov, slepých a chromých… Tí neodmietli. Kto by odmietol úžasnú hostinu, ktorá je zadarmo? Len ten, kto je spokojný s tým čo má. Ten, kto si myslí, že si môže dovoliť spraviť hoc aj väčšiu hostinu. Ten, kto nepotrebuje, aby ho hostili… Ale chudobný, mrzák, slepý a chromý – to je štvorica, ktorá si takúto večeru nemôže dovoliť odmietnuť. Pre nich by neúčasť na večeri znamenala skutočne smrť.
Sluha dodáva: „spravil som ako si rozkázal a miesto ešte je.“
Predstavte si ten počet! Koľko asi je tých: chudobných, mrzákov, slepých a chromých? Priviedol ich. A ani ten veľký počet úbožiakov všetkého druhu nezaplnil všetky miesta pri stole! Miesta ešte je.
Sluha teda poslúchne Pána i tretí raz. „Aby sa mi dom naplnil.“ Vychádza mimo mesta. Medzi tých, ktorých môžete stretnúť na poľných cestách a medzi ohradami. Nie, nemá namysli záhradkárov! To sú tí tuláci a vydedenci. Áno, aj oni - a práve oni – sa chytia jedinečnej šance stolovať s Pánom domu! Všetci majú možnosť prísť na hostinu. Všetci sa stávajú VIP.
U pána Boha totiž nie je prijímanie osôb! Na Jeho hostine sa vám nestane, že by vás Hostiteľ potupne presadil, pretože sedíte na mieste niekoho dôležitejšieho, alebo ste prišli nevhod.
Pánu Bohu nezáleží na tom, či si bol pozvaný na hostinu – a si veriaci odmlada, alebo si bol privedený z cirkevného prostredia, či si bol zavolaný zo sveta. Záleží na tvojom postoji, na tvojich prioritách. Ak túžiš po jeho hostine, neodmietni, keď ťa zavolá. Pretože na jeho hostine nikto nie je vzácnejší ako práve ty! „Blahoslavený, kto je chlieb v kráľovstve Božom!“ Amen.
