1K
15,4-11
v. 8: Nakoniec zo všetkých, ako nedochôdčaťu, sa zjavil aj mne.
Korintskí boli učení vo viere. Veď im to Pavol osobne zvestoval. Vedeli o Kristovom živote, o jeho smrti i o jeho vzkriesení. A predsa je kdesi problém. Faktické znalosti nestačia, ba vyvolávajú otázky a pochybnosti. Preto im Pavol znovu pripomína evanjelium o Vzkriesenom. Nepodáva im nový svetonázor. Neponúka ani svoj pohľad na vec. Odvoláva sa na zástup očitých svedkov. Vyratúva im počty. Spomína mená. Niektorí z nich ešte žili, bolo možné ich navštíviť a spýtať sa osobne: „Vstal? Ozaj sa ti zjavil?“.
Svedectvo o Vzkriesenom je osobné. Zjavil sa Petrovi, potom dvanástim, potom naraz viac ako päťsto bratom. „Potom ako nedonosenému dieťaťu, ktoré nemá veľkú nádej na prežitie, sa zjavil mne.“, hovorí Pavol. Aká je to milosť, keď sa nedonosené dieťatko narodí do preňho nového života. To je milosť, ktorú Pavol v stretnutí so Vzkrieseným Kristom rozpoznáva. Mal umrieť, a predsa, akoby zázrakom, žije.
Koho Vzkriesený nestretol osobne, ten o Ňom nemôže svedčiť. Jeho svedectvo by nemalo váhu. Pán sa zjavuje osobne. Vyberá si svojich svedkov. Najneskôr po roku 57 ich bolo 513 + jedno nedochôdča. Za circa 1957 rokov sa počty zmenili. Od vtedy už síce pár miliárd svedkov zomrelo, no i dnes sú vo svete minimálne dve miliardy tých, ktorých je možné sa opýtať: „Vstal? Ozaj sa ti zjavil?“.
Vzkriesený Pane, prosíme, stretaj nás. Kiež by sme nemlčali, keď sa nás spýtajú. Amen.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára