Mt 5, 13
Drahé sestry, milí bratia. Dnes sa znovu budeme zaoberať textom, ktorý je až notoricky známy. Pán Ježiš nám hovorí: Vy ste soľ zeme! Nie, Pán Ježiš nerobí reklamnú kampaň Jeruzalemským solivarom. Opäť používa motív, ktorý je človeku blízky, dôverne známy, aby vyjadril čosi podstatné. Ale čo?
Pozrime sa na prvú otázku: Na čo je potrebná soľ? Múdri Boží mužovia, biblickí komentátori, našli od čias, kedy Pán Ježiš tento výrok vyslovil mnoho odpovedí. Na čo je teda potrebná soľ? Keby sme sa venovali každej z nich bolo by to nadlho. Spomeňme len dve. Soľ konzervuje. Soľ ochucuje.
Soľ konzervuje. V Ježišovej dobe bola chladnička úplne neznámym pojmom. Nikto ani len nesníval o tom, že raz bude možné dať kus čerstvého mäsa do bielej kovovej elektrickej krabice bez toho aby sa mäso pokazilo. Možno si pamätáte, či už sami alebo z rozprávania mám či starých mám, že kedysi sa mäso udržiavalo v dobrej kondícii inak. Starká vravievala, že mäso zvykli zalievať masťou a vo veľkých hrncoch ho spúšťali dolu do studne – kde boli ideálne podmienky - zima a tma. Izraelská klíma však takýto luxus neposkytovala. Teploty tam boli a sú neporovnateľne vyššie a studní – tých bolo ako šafranu. Židia teda používali to, čo mali poruke - Soľ. V tretej knihe Mojžišovej čítame, že každá spaľovaná obeť mala byť osolená. Bolo to praktické nariadenie – Soľ konzervuje. Inak povedané – Soľ zachraňuje pred hnilobou. Bráni tomu, aby sa mäso pokazilo.
Pán Ježiš hovorí: Vy ste soľ zeme! Mnohokrát počúvam od ľudí a častokrát sám seba prichytím pri tom, že kritizujeme dnešnú spoločnosť, dnešnú dobu, politikov, vládu, mesto, vlastnú cirkev – rozpoznávame, že je skazená. Každý sa dá kúpiť, každému ide o to svoje. Už to nie je také ako to bývalo. Kvalita potravín, zdravotnej starostlivosti, kultúry, mravy v spoločnosti. Všetko je akési skazené. Každý spomína rád na obdobie, kedy to bolo lepšie – za prvej republiky, niektorí dokonca po 25. rokoch demokracie túžia po komunizme. Lebo vraj bolo lepšie. Ale nebolo. Už vtedy to mäso smrdelo. Bratia a sestry. Zem je to mäso. Naša spoločnosť je to mäso. Naša rodina, priatelia, cirkev je to mäso. Vy ste tá soľ. My sme tá soľ. To rozpoznanie skazenosti je namieste. Kritika skazenosti je opodstatnená. Avšak dajme pozor. Keď nadávame na skazený svet, nadávame na vlastné zlyhanie. Sme soľ. Soľ v mäse pôsobí aktívne a zachraňuje pred hnilobou!
Určite sa vám už stalo, že ste prišli do styku s niečim skazeným. Zhnitý zemiak, pokazená šunka. Ten pohľad je na zaplakanie. Ten smrad sa nedá opísať. To skazené sa snažíme čo najskôr vyhodiť. Zbaviť sa toho. Veď čo už s tým? Podobne uvažuje i Hospodin v príbehu o Sodome z úvodných slov dnešnej bohoslužby. To mesto bolo superskazené. Ktovie nakoľko sa to podobalo Prahe? Všetci sa naň Pánu Bohu sťažovali, že je to otrasné mesto plné hnusných ľudí, plné zla a hriechu. Tak sa Hospodin rozhodol, že to mesto vyhodí, tak ako my vyhodíme plesnivý chlieb. Avšak Abrahám sa to dozvie a prosí Hospodina, aby to mesto zachoval. Veď sú tam určite aj dobrí, spravodliví ľudia. A Hospodin počúva a nechá sa presviedčať. A to je skvelá správa. Abrahám zjednáva až príde k číslu 10. A Hospodin sa nechá prehovoriť: „Pre desiatich ich nezahubím“. Avšak vieme ako to dopadlo. Hospodin tam nenašiel ani len tých desiatich. Preto to mesto bolo vyhodené. Kde niet soli, veci sa kazia a musia sa vyhodiť. Neprítomnosť soli, naša neprítomnosť, pôsobí skazenosť. Sodome chýbalo 10 zrniek soli a dopadla by inak.
Druhou vlastnosťou soli, je že soľ ochucuje dáva chuť. To netreba nijak zvlášť vysvetľovať. Robíme to celý život. Predstavte si. Ste v dobrej reštaurácii, objednáte si obľúbené jedlo. Spoločnosť je príjemná, tešíte sa na prvé sústo. Čašník vám jedlo donesie, v mojej predstave je to pečené kolienko, slinky sa vám zbiehajú, odkrojíte si prvý kúsok, položíte ho do úst a príde sklamanie. Koleno je síce výborné. Krásne prepečené, chrumkavá kožička, šťavnaté mäsko, cesnaková marináda. Ale chýba soľ. Soľnička je prázdna, pomôcť si neviete. Voláte čašníka, ten sa ospravedlňuje, že zásoby došli. A vy v tej chvíli dúfate, že je to len nočná mora, z ktorej sa rýchlo zobudíte. Ale nedeje sa tak. A vy ste hladní a musíte jesť ten pokrm, ktorý je výborný, a predsa nechutný, lebo v ňom chýba čosi veľmi, veľmi podstatné.
Soľ dáva chuť, bez nej je svet nechutný, nestráviteľný. Pán Ježiš hovorí, Vy ste soľ zeme. Sme naozaj tými, ktorí ochucujú? Sme tými, ktorí robia veci stráviteľnejšími? U nás doma v rodine? V bláznivom kolotoči v práci? V zbore? Alebo sme nemastní neslaní? Či inak. Komu znechucujem život?
Bratia a sestry, my sme tá soľ. My sme dostali ten Ochutený život – nový život v Ježišovi Kristovi! My sa máme deliť s tou chuťou. Máme ju podávať ďalej. Aby sa nestalo, že tí okolo nás žijú nechutný život, život bez chuti. Aby sa nestalo, že tí okolo nás budú bez chuti k životu. Lebo my sme tá soľ. A keď tam nie sme, tá chuť sa stráca.
Dnes sme krásne zhromaždení. Vidím niekoľko zrniek soli. A mám radosť. Keď sme spolu, je nám dobre. Rozumieme si. Teší nás vzájomná prítomnosť, úsmevy, rozhovory. Sme tu doma, v bezpečí. A tak to má byť. Avšak slanosť zrnka soli takto nevynikne. Aby soľ fungovala tak ako má, aby robila to, na čo je určená soľ nemôže ostať v soľničke. Pán Ježiš hovorí: Vy ste soľ zeme. V spoločnosti znejú mnohé hlasy proti kresťanstvu. Ľudia si neuvedomujú, že vieru v Ježiša Krista, ktorá chráni pred skazenosťou a ktorá dodáva životu chuť - naozaj potrebujú. Je to ako v rozprávke Soľ nad zlato. Jasné, že soľ nie je tak potrebná, tak vzácna, a tak hodnotná ako zlato... Ale. Ono sa to nakoniec všetko ukáže. Veď skúsme žiť mesiac bez soli! Až potom si ju budeme vážiť!
Nie len, že svet nerozpoznáva, že veriacich kresťanov potrebuje ako soľ, ale Často ani my sami nevieme, že nás naše okolie potrebuje. A tak zostávame uzavretí v Soľničke. Hovieme si v pohodičke, v bublinke, za sklenenými oknami modlitebne. Cirkev, ktorá sa uzatvára pred svetom, cirkev, ktorá nad svetom vyriekla svoj súd, cirkev, ktorá si vystačí sama so sebou je cirkev, ktorá neplní svoj účel – neslúži svojej dobe. Ale to je nesprávne pochopenie Ježišových slov! Pán Ježiš nehovorí: Vy ste soľ. Hovorí Vy ste soľ zeme! Nie sme tu sami pre seba, sme tu pre zem. Našou úlohou je dať čosi, čo jej nikto iný dať nemôže. Soľ sa nedá ničím nahradiť. Tu sme soľou. Ale čo vonku!?
„Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí slanú chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič súca, len ju vyhodiť, aby ľudia po nej šliapali.“ Čo teda znamená byť soľou? Na chvíľu opusťme výraz soľ. A skúsme tam doplniť slovo človek. Vy ste ľudia zeme. Ak ľudia stratia svoju ľudskosť, čím budú znovu poľudštení? Už nie sú na nič súci, len ich vyhodiť, aby ľudia po nich šliapali. Počujete to?
Teraz to už neznie tak vzdialene ako ten výrok o soli. Byť soľou, znamená byť človekom. Byť človekom takým, akým nás Pán Boh zamýšľal pri stvorení. Byť dobrým človekom. Autentickým človekom. Kresťanským slovníkom povedané byť blížnym.
Abrahám sa modlil za skazené mesto. Abrahám bol tou soľou. Bol človekom. Bol blížnym svojmu príbuznému Lótovi. A ako to krásne dopadlo! Lót bol zachránený! Abrahám bol soľou, bol človekom, bol blížnym mestu Sodoma. Prosil za nich. Bol veľmi blízko k ich záchrane. Kiež by tých zrniek soli tam bolo bývalo viac! Stačí štipka skutočných učeníkov na to, aby bolo zachránené okolie. Sodoma potrebovala desiatich. Koľkých potrebuje Praha? Koľkých moja rodina? Kancelária? Koľkých cirkev? Spomeňme i na Lóta z dnešného prvého čítania. I on bol jedným zrnkom soli. Vlastne bol jediným zrnkom. Aj On sa modlil a prosil za malinké mestečko Cóar. A Hospodin ho vypočul.
Bratia a sestry, byť soľou zeme znamená aktívne bojovať proti hnilobe. Znamená to otvárať sa svetu okolo nás a dávať mu jedinečnú chuť. Byť soľou zeme znamená byť človeku človekom, byť blížnym. Znamená to prosiť za zem. Akou soľou som ja? Amen.
