Drahé sestry, milí bratia, priatelia vo viere. Evanjelisti Matúš, Marek a Lukáš sú niekedy nazývaní odborným slovom – synoptici. Je to starý pojem, ktorý vyjadruje jednoduchú myšlienku, totiž že sa na Ježiša pozerajú rovnakou optikou, rovnakými okuliarmi. Používajú rovnaké príbehy, rovnakú štruktúru, slovník. Ježišove výroky sú zaznamenané akoby cez kopirák.
Dnes máme pred sebou text z evanjelia podľa Jána. Ján je iný, svojský. Nepatrí medzi synoptikov. Okuliare cez, ktoré hľadí a cez ktoré nám predstavuje Ježiša sú iné. Používa tzv. obrazný spôsob reči. Viacej než termíny či pojmy ho zaujímajú obecnejšie obrazy.
V tom dnešnom texte Pán Ježiš prirovnáva sám seba k pravému vínnemu kmeňu. Obraz je celkom jasný, pochopiteľný aj človeku, ktorý na vinici nikdy nebol. Avšak, čo nás môže poburovať je Ježišov výrok: „Ja som“ pravý vínny kmeň. Ježišove „Ja som“ výroky nájdeme len v Jánovom evanjeliu. Znejú arogantne. Samoľúbo. Akoby boli prejavom Ježišovho nezdravého sebavedomia. Prvý raz zaznejú ako reakcia na ženu samaritánku, ktorá vraví: „Viem, že prichádza Mesiáš, ktorý sa menuje Kristus, keď Ten príde, oznámi nám všetko. Ježiš jej riekol: Ja som to, ktorý rozprávam s tebou.“ A následne slová „Ja som“ zaznejú v ďalších siedmich dôležitých a kľúčových obrazoch. Ježiš vraví: „Ja som“ chlieb života, svetlo sveta, dvere k ovciam, dobrý pastier, vzkriesenie a život; cesta, pravda a život, Ja som pravý vínny kmeň.
Skúste si ich doma nalistovať.
Je veľmi dôležité, aby sme týmto slovám správne porozumeli. Tieto slová, tak ako ich máme u Jána zaznamenané, totiž nie sú doslovným zápisom Ježišových slov. Podľa novozákonnej vedy ich Ježiš určite nepovedal. Pretože historicky i psychologicky sú v priamom rozpore s tým, čo o pozemskom Ježišovi vieme. Veď vieme, že i napriek svojej autorite, svojmu božstvu, odmietal čo i len úctivé oslovenie „dobrý majster“. Tak teda prečo dávať Kristovi do úst slová, ktoré nepovedal?
Jánovo evanjelium je zo všetkých biblických evanjelií tým najmladším. Vzniklo už niekoľko desaťročí po Kristovej smrti a vzkriesení. Teológ Ján potrebuje svojej dobe objasniť Kto je Ježiš. Ide na to šikovne a používa takzvaný „seba zjavujúci typ reči“ na to aby doložil, že pán Ježiš je Boh. Výrok „Ja som“ nás totiž odkazuje do Druhej knihy Mojžišovej, priamo do príbehu istého Mojžiša, ktorý videl horieť akýsi ker, ktorý ale nezhorel; a z toho kra sa prekvapivo ozval Hospodin: „Ja som, ktorý som; a Izraelitom povieš „Ja som“ ma poslal k vám.“ Toto Hospodinovo seba zjavenie v horiacom kre je kľúčom k porozumeniu, prečo Ján kladie Ježišovi do úst tieto výroky. Sú vyjadrením Jánovej pevnej viery, že Ježiš Kristus je Boh.
Späť k textu. „Ja som“ pravý vínny kmeň. Vinica je obľúbeným starozákonným symbolom. Na moment si predstavte nomádov, ktorí putujú púšťou a hľadajú pastviny pre svoje stáda. Nájsť to pravé miesto, usadiť sa tam, pestovať vlastnú vinicu, kochať sa ňou, radovať sa z jej plodov a vína a odpočívať tam – to je pre nomáda vrcholom blaha. A odtiaľ pramení i predstava vinice ako požehnania. A Izrael je tou Hospodinovou vinicou. Hospodin je vinohradník, ktorý sa raduje zo svoje vinice, z jej plodov, z toho, že rodí dobré ovocie... Avšak najznámejší text, ktorý používa obraz vinice je u Izaiáša (5) a popisuje vinicu, ktorá nepriniesla úrodu napriek všetkej starostlivosti, ktorú jej vinohradník venoval. A preto ju Hospodin zavrhol. Smutnú kajúcu pieseň tejto zavrhnutej vinice sme čítali v prvom čítaní z 80. Žalmu.
Na tieto obrazy nadväzuje i Ján v príbehu o Ježišovi, o tom pravom vínnom kmeni. Otec je vinohradník. Ježiš je vínny kmeň. My ľudia sme ratolesti, vetvičky, ktoré z toho kmeňa vyrastajú. Áno, my sme súčasť tej vinice. My sme tí požehnaní. Tí, ktorí majú prinášať vinohradníkovi radosť. Avšak i v Ježišovom rozprávaní o viniči zaznieva výstraha. Vetvy a ratolesti, ktoré neprinášajú ovocie, tie budú posúdené ako neužitočné ba až škodlivé pre výslednú úrodu a vinohradník ich z kmeňa odreže, vyhodí, znehodnotí a zhoria v ohni ako palivo. Podobne ako tá vinica z Izaiáša, ktorá prinášala trpké plody. Našťastie to ale nie je hlavnou výpoveďou Ježišovho príbehu. Pán Ježiš nás nenúti pod hrozbou smrti prinášať ovocie. Spomína to síce dvakrát, ale okrajovo. Ako možnosť. Ako dôsledok. A ozaj, mimochodom, ak nechceš prinášať ovocie, tak neprinášaj. Tvoja vec. Vinohradník predsa vidí, ktoré vetvičky zachovať a ktoré skántriť.
Čo je teda hlavnou výpoveďou Ježišovho príbehu? Aké má vetvička viniča poslanie? Pán Ježiš vraví: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia.“ A zrazu sa nám tento text otvára. Zvláštnym spôsobom Ježiš odpovedá na otázku, ktorá trápi človeka od nepamäti: „Aký je zmysel môjho života? Na čo tu som?“ Pán Ježiš vraví: Si vetvička, ratolesť na vínnom kmeni, ktorým je Pán Ježiš, a tak teda prinášaj veľa ovocia, hojnú úrodu na oslavu svojho Vinohradníka. Skrátka, buď užitočný, aby mal z teba tvoj Vinohradník radosť.
Všimli ste si, že v tom obraze - Vinohradník, vínny kmeň, vetvička - niečo chýba? Vinohradník je jasný. Je ním Hospodin. Vínny kmeň je Pán Ježiš. Vetvička som ja. Zvláštne, že sa pred našim pohľadom tretia osoba Svätej Trojice akoby ukrývala. Alebo nie?
Ako mám teda prinášať ovocie? Čo je tým ovocím? Pán Ježiš vraví: „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne.“ Prinášať ovocie môžeme len vtedy ak budeme napojení na zdroj, na koreň života. Tým koreňom je Kristus. Zostávaj v Kristovi, napojený na Krista, a Kristus svojím Svätým Duchom zostane v tebe. To je to tajomstvo miazgy, ktorá vyživuje vetvičku z vínného kmeňa.
Zdá sa, že Ján má naozaj rád obrazy. Čo znamená byť napojený na Krista? Pán Ježiš Vysvetľuje: Zostávaš vo Mne vtedy, keď Moje Slová zostávajú v tebe. Keď zachovávaš Moje prikázania, keď zostávaš v mojej láske. Keď zachovávaš moje prikázania... Spomeňme si na jedného mládenca z Matúšovho evanjelia? Bol bohatý. Bol študovaný. Bol dobrým židom, ktorý zachovával prikázania. A predsa odchádzal od Pána Ježiša smutný. Lebo miloval peniaze viac než ľudí. Nezostával v Kristovej láske. A i napriek tomu, že robil mnoho dobrého – plnil prikázania – bol duchovne neplodný. Odchádza smutný, s pocitom nezmyselnosti bytia. Bez lásky to proste nejde.
Ale to evanjelium, ktoré zaznieva z dnešného textu znie: Keď zostávaš v Kristovej láske smieš naplniť svoje poslanie byť vetvou. Smieš prinášať bohaté ovocie, na ktoré si bol určený. Toto poslanie sme si nezvolili sami. Ježiš vraví: Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste prinášali ovocie.“
Na záver. Čo je teda tým ovocím, ktoré mám prinášať? Tým ovocím sú skutky lásky. Lásky, ktorá nesie kríž. Ktorá sa vydáva za blížneho. Ktorá sa vydáva za hriešneho. Je to ovocie miazgy, ktorá pramení z vínného kmeňa. Ovocie Ducha, ktoré menuje Pavol v liste Galaťanom: „ láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.“
Prajem nám, aby sme sa aj my stotožnili s Jánovým vyznaním, že Ježiš je Pravý vínny kmeň. Prajem nám, aby sme nachádzali zmysel svojho života v oslave nášho dobrého Vinohradníka tým, že budeme prinášať ovocie lásky. Amen.
Späť k textu. „Ja som“ pravý vínny kmeň. Vinica je obľúbeným starozákonným symbolom. Na moment si predstavte nomádov, ktorí putujú púšťou a hľadajú pastviny pre svoje stáda. Nájsť to pravé miesto, usadiť sa tam, pestovať vlastnú vinicu, kochať sa ňou, radovať sa z jej plodov a vína a odpočívať tam – to je pre nomáda vrcholom blaha. A odtiaľ pramení i predstava vinice ako požehnania. A Izrael je tou Hospodinovou vinicou. Hospodin je vinohradník, ktorý sa raduje zo svoje vinice, z jej plodov, z toho, že rodí dobré ovocie... Avšak najznámejší text, ktorý používa obraz vinice je u Izaiáša (5) a popisuje vinicu, ktorá nepriniesla úrodu napriek všetkej starostlivosti, ktorú jej vinohradník venoval. A preto ju Hospodin zavrhol. Smutnú kajúcu pieseň tejto zavrhnutej vinice sme čítali v prvom čítaní z 80. Žalmu.
Na tieto obrazy nadväzuje i Ján v príbehu o Ježišovi, o tom pravom vínnom kmeni. Otec je vinohradník. Ježiš je vínny kmeň. My ľudia sme ratolesti, vetvičky, ktoré z toho kmeňa vyrastajú. Áno, my sme súčasť tej vinice. My sme tí požehnaní. Tí, ktorí majú prinášať vinohradníkovi radosť. Avšak i v Ježišovom rozprávaní o viniči zaznieva výstraha. Vetvy a ratolesti, ktoré neprinášajú ovocie, tie budú posúdené ako neužitočné ba až škodlivé pre výslednú úrodu a vinohradník ich z kmeňa odreže, vyhodí, znehodnotí a zhoria v ohni ako palivo. Podobne ako tá vinica z Izaiáša, ktorá prinášala trpké plody. Našťastie to ale nie je hlavnou výpoveďou Ježišovho príbehu. Pán Ježiš nás nenúti pod hrozbou smrti prinášať ovocie. Spomína to síce dvakrát, ale okrajovo. Ako možnosť. Ako dôsledok. A ozaj, mimochodom, ak nechceš prinášať ovocie, tak neprinášaj. Tvoja vec. Vinohradník predsa vidí, ktoré vetvičky zachovať a ktoré skántriť.
Čo je teda hlavnou výpoveďou Ježišovho príbehu? Aké má vetvička viniča poslanie? Pán Ježiš vraví: „Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia.“ A zrazu sa nám tento text otvára. Zvláštnym spôsobom Ježiš odpovedá na otázku, ktorá trápi človeka od nepamäti: „Aký je zmysel môjho života? Na čo tu som?“ Pán Ježiš vraví: Si vetvička, ratolesť na vínnom kmeni, ktorým je Pán Ježiš, a tak teda prinášaj veľa ovocia, hojnú úrodu na oslavu svojho Vinohradníka. Skrátka, buď užitočný, aby mal z teba tvoj Vinohradník radosť.
Všimli ste si, že v tom obraze - Vinohradník, vínny kmeň, vetvička - niečo chýba? Vinohradník je jasný. Je ním Hospodin. Vínny kmeň je Pán Ježiš. Vetvička som ja. Zvláštne, že sa pred našim pohľadom tretia osoba Svätej Trojice akoby ukrývala. Alebo nie?
Ako mám teda prinášať ovocie? Čo je tým ovocím? Pán Ježiš vraví: „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne.“ Prinášať ovocie môžeme len vtedy ak budeme napojení na zdroj, na koreň života. Tým koreňom je Kristus. Zostávaj v Kristovi, napojený na Krista, a Kristus svojím Svätým Duchom zostane v tebe. To je to tajomstvo miazgy, ktorá vyživuje vetvičku z vínného kmeňa.
Zdá sa, že Ján má naozaj rád obrazy. Čo znamená byť napojený na Krista? Pán Ježiš Vysvetľuje: Zostávaš vo Mne vtedy, keď Moje Slová zostávajú v tebe. Keď zachovávaš Moje prikázania, keď zostávaš v mojej láske. Keď zachovávaš moje prikázania... Spomeňme si na jedného mládenca z Matúšovho evanjelia? Bol bohatý. Bol študovaný. Bol dobrým židom, ktorý zachovával prikázania. A predsa odchádzal od Pána Ježiša smutný. Lebo miloval peniaze viac než ľudí. Nezostával v Kristovej láske. A i napriek tomu, že robil mnoho dobrého – plnil prikázania – bol duchovne neplodný. Odchádza smutný, s pocitom nezmyselnosti bytia. Bez lásky to proste nejde.
Ale to evanjelium, ktoré zaznieva z dnešného textu znie: Keď zostávaš v Kristovej láske smieš naplniť svoje poslanie byť vetvou. Smieš prinášať bohaté ovocie, na ktoré si bol určený. Toto poslanie sme si nezvolili sami. Ježiš vraví: Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste prinášali ovocie.“
Na záver. Čo je teda tým ovocím, ktoré mám prinášať? Tým ovocím sú skutky lásky. Lásky, ktorá nesie kríž. Ktorá sa vydáva za blížneho. Ktorá sa vydáva za hriešneho. Je to ovocie miazgy, ktorá pramení z vínného kmeňa. Ovocie Ducha, ktoré menuje Pavol v liste Galaťanom: „ láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie.“
Prajem nám, aby sme sa aj my stotožnili s Jánovým vyznaním, že Ježiš je Pravý vínny kmeň. Prajem nám, aby sme nachádzali zmysel svojho života v oslave nášho dobrého Vinohradníka tým, že budeme prinášať ovocie lásky. Amen.
