12 Prvý deň sviatku nekvasených chlebov, keď sa zabíjal veľkonočný baránok, hovorili učeníci Ježišovi: Kde chceš, aby sme šli pripraviť veľkonočného baránka? Kde ho chceš jesť? 13 Poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: Choďte do mesta. Tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním. 14 A pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: Učiteľ odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej budem s učeníkmi jesť veľkonočného baránka? 15 A on vám ukáže zariadenú a pripravenú veľkú hornú sieň. Tam nám nachystajte. 16 Učeníci odišli. Keď prišli do mesta, našli všetko tak, ako im povedal, a pripravili veľkonočného baránka.
Označenie zradcu
17 Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. 18 Potom, ako zaujali miesto pri stole a jedli, Ježiš povedal: Amen, hovorím vám, jeden z vás ma zradí — ten, čo je so mnou. 19 Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: Vari ja? 20 On im však povedal: Jeden z Dvanástich, ktorý si so mnou namáča chlieb v tej istej mise. 21 Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda tomu človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.
Zamyslenie
Nenechajme sa pomýliť. Verš, ktorým sa končí dnešné čítanie je zvolený nevhodne. Provokuje. Dokonca v ňom nie je ani kúsok lásky a odpustenia, ktoré sú Ježišovi a jeho nasledovníkom blízke. Ježiš odsudzuje človeka, ktorý sa previní. Ale pozor. To je zápletka textu, nie jeho záver.
Stáva sa, že aj my si prajeme, kiež by sme sa nikdy neboli narodili. Je to v čase skúšky, ťažkostí či zrady. No tiež vtedy, keď pociťujeme hanbu. Vo svojom živote s Pánom Bohom tento stav dobre poznáme. Hanba zo zrady Krista je varovaním, avšak nie je pointou oddielu. Ak by ňou bola, stačilo by, aby sme sa všetci za svoje zlé skutky hanbili. Kresťanská cirkev by bola spoločenstvom, ktoré je prikryté poškvrnou, vinou a hriechom. Od nekresťanov by sme sa líšili len tým, že svoju vinu rozpoznávame a hanbíme sa za ňu. Čo by nám bránilo v konaní zla? Pocit viny? Kto by nás oslobodil od tejto hanby?
„Tam vás stretne človek, ktorý bude niesť krčah vody. Choďte za ním.“ (v. 13) Ctihodný Béza, cirkevný otec 8. storočia, vidí v obraze vody očistenie milosťou. V krčahu zas vidí tých, prostredníctvom ktorých musí byť táto milosť vyliata vo svete. (2. Kor. 4, 7)
Modlitba
Kriste, ďakujeme, že si bol prvou hlinenou nádobou. Ďakujeme, že nás milosťou vyslobodzuješ z našej hanby. Amen.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára