Pán Boh si o nás nerobí ilúzie. Dokonale nás pozná. Svedčí o tom i ďalšia z Ježišových naplnených predpovedí. Pán Ježiš vedel, že srdce človeka je bojazlivé a neverné. Také bolo i to Petrovo, také je žiaľ i to moje. Zaprieť Krista pri prvej príležitosti, to je motto i môjho života. Snáď preto je mi Petrov príbeh taký blízky. Chytil sa za hlavu a plakal. Bol to akt ľútosti nad vlastným zlyhaním. Ale nie každý dokáže zvládnuť vlastné zlyhanie. Prijať nálepku zradcu – hriešnika. Judášov príbeh, na rozdiel o Petrovho, má nešťastný koniec – samovraždu. Judáš nepochopil hĺbku Ježišovho posolstva. Nerozumel odpusteniu.
Avšak ani Petrovo fňukanie nad zradou Ježiša nie je riešením. Žiaľ, mnohí z nás hriech iba ľutujú. Určite je potrebné hriech oľutovať. Je potrebné prosiť o odpustenie. Pravá náprava poklesku sa ale nedovŕši plačom. Nech nám Petrov plač v závere textu nevsugeruje, že je to dosť! Peter toho s Kristom zažil omnoho viac…. Je potrebné nie len plakať nad hriechom, ľutovať a vyznávať ho. Potrebujeme prijať Hospodinovo odpustenie. Potrebujeme odpustiť sami sebe. A čo viac, potrebujeme sa odvrátiť od našej zrady a zanechať ju.
Prosím Ťa, Pane Ježišu, odpusť mi moje zrady. Túžim prijať Tvoje odpustenie. Prosím, zošli svojho Ducha Svätého, ktorý by mi pomáhal prijímať Tvoje odpustenie, i samého seba. Prosím o silu zanechať hriech. Amen.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára