Ján 2, 1-12
Milí bratia a drahé sestry, priatelia vo viere.
Evanjelista Ján vo svojej knihe zaznamenal sedem pozoruhodných príbehov, kde Pán Ježiš koná akýsi zázrak. Ján ich prevzal zo staršieho zdroja; z knihy, ktorá má pracovný názov kniha Znamení. Dnes sa budeme zaoberať prvým z týchto Mesiášskych znamení. Prvým z príbehov, ktoré nepopisujú len to, čo sa stalo, ale ktoré ukazujú, osvetľujú KTO je Pán Ježiš; a ktoré dokazujú Ježišovu božskú moc. V tom dnešnom sa dozvedáme, že učeníci uverili. Kiež to pomôže i našej viere.
Vo väčšine príbehov Pán Ježiš stretá spodinu. Vidíme ho ako stretáva chudákov; chorých ľudí, ktorých uzdravuje; hladných, ktorých sýti; malomocných, ktorých očisťuje; rodičov a pánov, ktorým niekto blízky umiera. Väčšinou sa na neho obracajú tí, ktorí sa už nemajú na koho obrátiť. Ako napríklad mrzák pri rybníku Betesda, ktorý doslova nemal človeka, ktorý by ho hodil do vody, aby zázračne ozdravel. Takéto príbehy nás vedú k myšlienke, že Ježiša, že Pána Boha, potrebujú len tí slabí. Tí, čo sú na dne. Tí, čo sú v naozaj zúfalej situácii. A to nás môže zviesť z cesty. Povieme si, keďže na tom, pravdupovediac, až tak zle nie sme, tak Pána Boha nepotrebujeme. Dnešný príbeh nám ale ukazuje, že tomu tak úplne nie je.
Sledujeme Ježiša, ktorý je na svadbe. Svadba je honosná udalosť. Nevieme na koho svadbe. Nepochybne nie na svojej. Je jasné, že je tam pozvaný ako hosť. Určite ste už boli na nejakej svadbe, alebo ste organizovali tú svoju. Väčšinou sú ľudia veselí, radujú sa. Ženích, nevesta, rodičia, priatelia, rodina. Všetko je tip-top. Jedla a vína je vyše hlavy. Nasleduje jeden chod za druhým. Dokonalá logistika. Každý má svoje miesto, svoj pohár, svoj tanier. Proste úžasná svadba.
Avšak schyľuje sa ku katastrofe. Podľa zvyklostí, trvala svadba sedem dní. A zdá sa, že dochádza víno. To bude hanby! Svadba bez vína! To nech nám je výstrahou! Akokoľvek dobre veci vyzerajú, a zdá sa, že všetko bez problémov zvládame…; aj keby sme boli zdraví, finančne za vodou, plní elánu a síl…, stačí maličkosť, malé zaváhanie, chybička a veci sa rozpadnú. Šťastie je preč. Zo svadobnej radosti sa stáva udalosť, na ktorú sa všetci snažia rýchlo zabudnúť.
Ale Ježišova matka si toto nebezpečenstvo všimla. Videla, že víno sa míňa a bežala za Ježišom. Prihovára sa mu:„ Nemajú víno.“ Evanjelista Ján ju nenazýva menom, neoslovuje ju: Mária, a tým vyjadruje to, že Ježišova matka v príbehu niekoho zastupuje. Zastupuje cirkev. Cirkev - podľa vzoru Márie - má byť pozorná voči potrebám tých, ktorí sú okolo. Cirkev sa nesmie tešiť z toho, keď sa ľuďom nedarí: keď upadajú do hanby, keď im dochádza víno – skrátka, keď dochádzajú sily, energia, keď dochádza dych – v manželstve, v rodine, v práci; keď dochádza chuť do života, keď viera bledne. Práve naopak. Cirkev má byť pozorná voči nástrahám, má hľadať pomoc skôr než je pozde. Úlohou cirkvi, teda teba i mňa, je modliť sa za druhých, byť pozorní a vidieť problémy skôr než sa ukážu v plnej sile!
Všimnime si ale, ako na Máriu reaguje Ježiš. Čo ťa do mňa žena? Čo odo mňa chceš? Čo s tým máme spoločné? Ježiš ju odmieta. Oslovuje ju tvrdo: žena. Nie azda, aby ženy ponižoval. Ale preto čo nasleduje: „Ešte neprišla moja hodina.“ Aby dal jasne najavo, že On má plány, ktoré žena nepozná. Jeho Otec má s Ježišom plány, ktoré ešte majú čas. A do ktorých ani túto ženu, hoci mu je matkou, nič nie je. Jeho hodina ešte neprišla. Hodina, kedy naplno Ježiš zjaví svoju moc. Hodina, keď Ježiš skríkne dokonané je! Hodina, kedy zomrie i samotná smrť; hodina keď stotník pod krížom oslavuje Boha a vraví: naozaj tento človek je spravodlivý! Tento je naozaj Syn Boží. Ešte neprišla hodina jeho slávneho vzkriesenia.
Zdá sa, že matke a Ježišovi ide o dve rozdielne veci. Matka sa snaží zachrániť ženícha – možno blízkeho príbuzného – pred hanbou, ktorá by nastala hneď teraz. Ježiš však vidí viac dopredu. Každý akoby smeroval k inému cieľu. Ona má pred očami to, čo je viditeľné – tu a teraz! Ježišovi však ide o to, aby učeníkom zjavil svoju moc a slávu. Cirkev sa často prihovára za vyriešenie bezprostrednej núdze, chceme často vyriešiť aktuálny problém: „Nemajú víno!“. Ježiš ale hľadí ďalej. Jemu ide o väčšie veci, ako len o víno.
Áno, Pán Ježiš vidí ten problém. „Nemajú víno.“ Ale nie je predsa automat na žuvačky. Nefunguje tak, že keď na neho vrhnete nejakú tú modlitbičku, či dve, hneď z neho vypadne riešenie. Tak i tu sa dokazuje ako Boží syn. On rozhoduje, kedy je tá správna hodina, aby zasiahol! Nie jeho matka. Pán Boh sa nenechá manipulovať. Preto to ostré oslovenie. Ešte neprišla JEHO hodina.
Často to vidíme podobne ako Mária. Tušíme, že Kristus má od Boha nesmiernu moc a predstavujeme si, ako by sme ju vedeli krásne využiť, ako by mohol pomôcť, čo všetko by mohol zmeniť, koho každého by mohol zachrániť. Spomeňte si na svoje modlitby. O čo prosíme? Tu nás niečo bolí, tam nás niečo tlačí. S tým či s oným si nevieme rady. Prosíme akoby o výpomoc! Ako Mária! „Nemajú vína.“ Pane, pomôž trošičku. Chceme Pána Boha za dobrého pomocníka. Chceme ho ako stroj na zázraky, keď to s nami ide z kopca. Chceme ho ako tabletku proti každej bolesti, proti každej chorobe. Chceme ho ako garanta toho, že nebudeme musieť trpieť núdzu.
Ježiš nevraví, že nepomôže! Pán Boh odpovie kedy chce a ako chce. Avšak to, čo On ponúka sa často míňa s tým, čo my chceme. My chceme záplatu, On ponúka nový odev. My chceme dobrého pomocníka, On chce byť našim dobrým Pánom. My chceme zázraky, On nám ponúka znamenia toho, že je s nami. My chceme tabletku proti bolesti, On spôsobuje to, že nebudeme trpieť večne. My chceme pomoc v núdzi, On nám ponúka úplne nový život. My chceme víno. On ponúka záchranu od hriechov a večný život. My to chceme teraz, On to dáva kedy chce, keď príde JEHO hodina. Niekomu až na konci vekov.
Späť k textu. Máriina reakcia na Ježišovo odmietnutie nás môže zaskočiť ešte viac ako tá Ježišova. Odpovedá: „Urobte všetko, čo vám povie.“ To je príklad i pre nás. I v čase, keď sa nám zdá, že Ježiš naše prosby odmieta vypočuť, máme stále pevne veriť, že ON predsa vie, čo je pre nás najlepšie. Máme pevne veriť Slovu, ktoré nám hovorí. Máme usilovne konať to, čo nám povie. A potom sa budú diať zázraky.
Všimnite si, že sluhovia Ježiša poslúchajú do bodky. Nespochybňujú Ho, keď im prikazuje naťahať zo studne 240 alebo až 480 litrov vody v kraji, kde je voda vzácnosť. Sluhovia nedostali úplne ľahkú úlohu. Ale idú poslušne. I keď sa im to možno javí nezmyselné. Veď si to predstavte: je treba zaobstarať ďalšie víno, a miesto toho, aby šli a kúpili ho vo vedľajšej dedine, alebo od susedov, od hocikoho… Oni majú naťahať niekoľko hektolitrov vody. To je napomenutím pre nás všetkých. Keď sa dejú božie divy, človek sa pritom namaká. A ešte sa mu aj môže zdať, že robí čosi nezmyselné. Zázraky sa dejú tam, kde nás Pán Boh k niečomu volá, kde my ochotne, bez mudrovania, ideme a poslúchame jeho slovo do bodky, napriek tomu, že sa nám to môže javiť nezmyselné. Či naozaj máme odpúšťať tým, ktorí nám ublížili? Skutočne máme nastaviť druhé líce? Máme byť poslušní jeho zákonu? Nemám kradnúť? Mám milovať tých hriešnikov, mojich nepriateľov? Mám vravieť o Bohu ľuďom, ktorých to nezaujíma? Vážne mám pomáhať tam, kde si to nikto neváži? Mám slúžiť, keď za to nedostanem nič? Ozaj sa mám modliť, keď sa zdá, že moje modlitby nie sú vypočuté? Mám čítať tú bibliu, keď je tak veľmi čudná a vôbec jej nerozumiem? Skutočne? Presne tak. Pretože, práve tam, kde sa usilovne a poslušne nosí voda do 6 kamenných nádob, práve tam vzniká to najlahodnejšie víno, ročník 30 – Ježišovo víno.
Nevieme ako sa voda premenila na víno. To totiž nie je podstatné. Starší na svadbe ho ochutnal a ženícha pochválil, že zachoval dobré víno až doteraz, i keď väčšinou býva zvykom, že to najlepšie sa dáva na začiatok pijatiky a keď si hostia už upili, tak sa dá to lacnejšie, podradnejšie. Všetci sú spokojní. Niektorí ani len netušia, že hrozila katastrofa, že hrozila hanba na plnej čiare.
Tu je pre nás ďalšie upozornenie. Nie všetci majú možnosť vidieť Ježišovo znamenie. Ani ženích, ani nevesta, ani rodina, ani starejší, nikto z nich to netušil. Svedkom Ježišovho znamenia bola len jeho Matka, sluhovia, učeníci a Sám Ježiš. Znamenie teda videl len ten, kto prosil, ten, kto bol svedkom, ten, kto slúžil a samozrejme ten, kto bol Darcom.
Na záver mi dovoľte zopakovať niekoľko dôležitých správ pre dnešný deň. Ježiša potrebujeme všetci. Bez rozdielu, či sme slabí, alebo sme na vrchole síl, ako tí svadobčania z nášho textu a zdanlivo nám nič nechýba. Ako členovia Kristovej cirkvi máme byť ostražití a pozorní k potrebám tých, ktorí sú okolo nás. Máme predvídať problémy a už dopredu sa za ne prihovárať u Toho, ktorý je darcom každého dobrého daru. Máme pamätať na to, že Pán Boh dáva oveľa viac ako prosíme a dáva to v hodine, ktorú uzná za vhodnú. Buďme poslušní slovám, ktoré nám vraví. Veď len tak sa môžeme stať svedkami Jeho zázrakov. Amen.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára