Len nič ďalšie k svojej vine nepridať

2Kron 28: 1 – 15; Lk 24: 50 – 53

Ácház, kráľ južného Judského kráľovstva, nechodil podľa vôle Hospodinovej. Zhotovoval zlievané modly baalov a obetoval a kadil bôžikom na výšinách. Dokonca svojich synov podrobil otrasnému pohanskému rituálu, keď ich previedol cez oheň. Hospodin mu to ale netoleroval. Jeho prestúpenia boli potrestané. Ácház bol vydaný do ruky najprv sýrskemu kráľovi, ktorý mnohých odviedol do zajatia. Neskôr utrpel veľkú porážku od kedysi „bratského“ izraelského kráľa, ktorý deportoval bratov Júdejcov, aby sa mu stali sluhami. Hospodin však znovu zasiahol a vzbudil proroka menom Ódéd, aby varoval izraelitov pred strašným hriechom, ktorého sa chcú dopustiť tým, že zotročia 200 tisíc obyvateľov podrobeného Judska. Zaujímavé je, že Druhá kniha kronická je napísaná z pohľadu „pravoverného“ judského kráľovstva. V tomto príbehu sú však hrdinami práve tí Izraelci, ktorí na výzvu proroka vyznajú svoje veľké previnenia i odhodlanie nič ďalšie k svojej vine nepridať. Aby sa pred Hospodinom neprevinili ešte viacej, preukážu zotročeným bratom veľké milosrdenstvo – zaodejú ich, nakŕmia a napoja, ošetria ich masťou a pomôžu im dostať sa domov. Hospodin zachraňuje. Niekedy trestom, ktorý má očistnú funkciu, inokedy výzvou k milosrdenstvu.