Odtiaľ, potiaľ

2Kron 27; Lk 24: 36 – 49

Keď Hospodin Uzziju potrestal malomocenstvom, stal sa kráľom v Jeruzaleme 25 ročný mladík, Uzzijov syn, Jótam. Ten je hrdinom dnešného oddielu. S touto epochou sú spojení i traja proroci. Ozeáš pôsobil už za Uzziju (Oz 1,1). Po Uzzijovej smrti povstal Izaiáš (Iz 6) a za vlády Jótama povstal Micheáš (Mich 1,1). Tiež je zaujímavé, že králi Uzzija-Jótám-Áchaz sú natoľko dôležití, že sa dostali do Matúšovho rodokmeňa Pána Ježiša. Ale späť k Jótamovi. Ten bol „dobrým“ kráľom, robil čo je správne v Hospodinových očiach ako jeho otec, ale na rozdiel od neho neprekročil svoje kráľovské právomoci tak ako Uzzija. To je veľmi dôležité. Pokračoval v rozširovaní územia, Boh mu žehnal. Potiaľ bol Jótám verný pamiatke svojho slávneho otca. Vzal si príklad hodný nasledovania, ale to zlé neprijal. Poučený otcovým osudom sa pridŕžal Hospodina a chránil sa prekročiť jeho príkaz. V tom sa stal príkladom i nám. Jednak prijímať z rodičovskej výchovy len to dobré, len to, čo je správne v Hospodinových očiach a jednak vyhýbať sa chybám, ktoré mali neslávny koniec.