Len On je moja skala, moja spása, môj hrad; nesklátim sa. Žalm 62,7
Buďte pevní, neklátiví, rozhojňujte sa stále v diele Pánovom, vediac, že vaša námaha nie je márna v Pánovi. 1.Korintským 15,58
Nemôžem si pomôcť, ale vždy, keď v Biblii čítam slovo „hrad“, spustí sa mi v hlave záznam piesne č. 474. Ale to je asi dobre.
Realita, ktorú žijeme, sa nás snaží na každom rohu presvedčiť, že my až takí neochvejní nie sme. Ani v zdraví, ani vo viere. Ale to je v poriadku. Lebo my nie sme hrad. Sme obyvatelia hradu. Preto vyznanie – Hospodine, si môj pevný hrad, moja skala a spása – je nanajvýš namieste. Naše záchvevy, podlomené kolená, syndróm osiky vo vetre – to všetko je v poriadku... Pokiaľ tá Skala, na ktorej stojíme je skala s veľkým S.
Spasiteľ môj, chcem stavať svoj život na Skale. Amen.
Čitateľský tip: Tomáš Halík, Co je bez chvění, není pevné: labyrintem světa s vírou a pochybností
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára