Nechaj sa formovať

Ja, Hospodin, povolal som ťa ku spáse, uchopil som ťa za ruku a stvárnil. Izaiáš 42,6

Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Rímskym 8,35

Stvárnil. „Boh je hrnčiar, nechaj sa formovať.“ Nálepka s týmto textom ma sprevádza už dlhé roky. Niekedy ma prepadnú ponuré myšlienky o mojej prázdnote. V takýchto chvíľach je vzácne, keď mi Pán Boh pripomína, že som krčah z hliny. Tie sú niekedy plné, poloplné/poloprázdne, prázdne. Náplň býva rôzna. Krčah - pekný maľovaný, škaredý, poobíjaný, vo vitrínke, čistý, špinavý. Každý z nás je nejaký. Máme nejaký tvar – Tvár, máme nejakú náplň. Spája nás krehkosť, ľahkosť zneužitia či neužitia, keď ostaneme stáť na poličke. Spájajú nás však i ruky. Hrnčiarovo objatie, ktoré občas tlačí, ale s láskou formuje.

„Keď sa v hrnčiarových rukách skazila nádoba, ktorú robil z hliny, urobil z nej opäť inú nádobu, ako uznal za správne.“ (Jer. 18, 3)