Zlé jazyky

2 Kor 12 : 11. –18.

O tom, že to v cirkevných zboroch neraz „škrípe“ hovoriť ani netreba. Vidíme a zažívame to až príliš často. Vzťah Korintských a Pavla nebol nikdy ideálny. Korint, multi – kultúrne stredisko, bolo plné iných náuk, filozofií a životnej politiky, s ktorými sa kresťanstvo nedalo zlúčiť. A tak okrem prívržencov mal Pavol v Korinte aj odporcov, ktorí spochybňovali jeho apoštolstvo; ktorí ho obviňovali že je chytrák a podvodník. Zneli aj hlasy, že je darmožráč, ktorý využíva ich pohostinnosť - ba dokonca posiela aj ďalších podobných darmožráčov, aby žili na účet Korintských. To všetko sú vážne obvinenia.

Pavol sa bráni. Bráni svoje apoštolstvo. Pripomína im, že im veru na ťarchu nebol, že im nijak neublížil. Veď im je Otcom. Bol pri založení ich zboru. Akoby to bolo, aby deti zhromažďovali rodičom poklady a nie naopak? Tón, ktorý používa je ostrý, na hrane. Znie až ironicky. „Odpusťte mi, že som Vám nebol na ťarchu! To je jediná krivda, ktorú som Vám spôsobil.“

Zlým jazykom sa človek neubráni, nech sa snaží akokoľvek. Aj skutok konaný s najlepším úmyslom vieme prekrútiť tak, aby nám to vyhovovalo. Ani Pavol nebol výnimkou. Jeho vlastní naň kydali. I my sa bráňme – tak ako Pavol – pravdou.

Odpusť Hospodine, že často ohovárame našich kazateľov a otcov vo viere, ktorí nás k Tebe priviedli. Odpusť, že útočíme skryte a falošne – namiesto otvoreného kritického dialógu. Nauč nás, Duchu svätý, brániť sa, keď na nás útočia. Amen.